 |
|
pridané dňa: 2006-07-19
autor: manweru
komentárov:
Warning: mysql_num_rows(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /3w/nazory.cz/m/manweru/uvod.php on line 26
rubrika: general
Aj keď som pôvodne chcel najbližší článok vo svojom živote napísať už na novom blogu, nedá mi nenapísať o nespravodlivosti a ľudskej zvrhlosti na Slovensku.
Leto, hic, opálené telá, bikiny, dovolenky, prázdniny, to je leto... Kto by však k týmto krásnym letným výrazom nechcel pridať ešte jedno krásne slovo - chata. Nie každý ju má, ale každý ju chce mať. A my ju máme, trochu ošúchanú, ale v krásnom prostredí Štiavnických vrchov, učupenú nad Vindšachtským jazerom, naľavo od Jazera Bakomi, naskok od Richňavského jazera a jazera Evička... Je to proste raj, kam sa teším každý rok a tento rok som vedel, že mám asi posledný krát príležitosť pobudnúť tam pár týždňov vkuse, keďže o rok budem asi vyťažený brigádou/prácou.
Realita však tento rok veľmi rýchlo dokázala schladiť moje očakávania. Pritiahli sme celá rodinka na chatu vediac, že prvý deň budeme upratovať po zime, pokosime pozemok, mno proste pripravíme ho na príjemný pobyt. Keď som vystúpil z auta, zacítil som krásny vzduch a jediné čo trošička pokazilo moju náladu bolo to, že moje obľúbené jazero Bakomi sa práve rekonštruuje a namiesto neho sa pri mne črtal maly kráter v zemi s päticou stavbárov v jeho útrobách. Ale čo, jazier je viac než dosť, preto som ďalej spokojne pochodoval ku chate. S potešením som zistil, že naši susedia Štrbovci z Bratislavy sú tam, a to je dobre, pretože oni sú fajn ;). Keď som prešiel jarkom od územia nad našimi susedmi na územie nad chatou, zarazil ma nezvyčajná panoráma nášho pozemka vo vrchnej časti pozemku. "Sakra kam zmizol živý plot???????" Nad chatou sme zakrývali panoramatický výhľad na jazero Vindšachta našim susedom vysokým živým plotom z aleje Líp malolistých s troma malými sympatickými ;) orechmi. Tie trčiace pahýle zo zeme mi nepipadali práve romantické a začínal som poctovať hnev na ľudí ČO SI BEZ DOVOLENIA NÁS, ALEBO KOHOKOĽVEK Z RODINI, DOVOLILI VYPÍLIŤ Z NÁŠHO POZEMKU STROMY. Nielen ja, ale aj rodičia, sestra i brat sme zostali otrasený, ľudské svine nám vzali stromy a urobili nám na pozemku rúbanisko.
Asi to neviete, že podľa Slovenskej legislatívy by nám mohol Obecný úrad v Štiavnických baniach vystaviť pokutu za vyrúbanie stromov v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, aj keď mi sme stromy nevypílili. Preto už vtedy bolo jasné, že mama dnes navštívi políciu v Banskej Štiavnici, aby to zdokumentovali, aby nám nemohol Obecný úrad pripísať výrub stromov. To sme ešte ani len netušili, že stromy nebudú jediný dôvod pre návštevu polície v tento nadmieru nešťastný deň.
Keď sme začali upratovať a otec (ocko d:-) ) šiel kosiť trávnik, všimli sme si udlávenú trávu na pozemku v tvare koľají po veľkom vozidle, tipujem to tak na Aviu. Ešte sme ale nevedli dôvod návštevy veľkého auta na našej chate v nedávnej dobe. Hneď sa mi zdalo, že niečo dôležité, čo formovalo ráz okolia tu proste chýba. Ale musela to byť až moja sestra o pol hodinku na to, kto sa spýtal: "Kde je stôl zdola? :-O ?????" Je to tak, že kvôli sporom o dedičstvo v našej rodine chata proste upadá, pretože ani mojej mame a ani tete (hehe) sa nechce do chaty investovať peniaze, kým sa nevie, komu chata po (nedajbože) smrti mojej starej mamy pripadne. Pravdaže sa nedalo s chatou nič nerobiť, keď sme tam zvykly tráviť väčšinu leta, a tak sme sa v posledných rokoch začali starať o zveľadenie okolia. Máme tu volejbalovú sieť so stĺpmi na plážový volejbal, hojdaciu sieť, lehátka, osvetlenie rôzneho druhu, no pri ohnisku bývala dominanta spodnej časti pozemku - Veľký drevený stôl z krásneho dreva, ktorý dala moja mam pred tromi rokmi vyrobiť vo Svätom Antone. Pravdaže to bol riadnetažký stôl aj s lavicami, čiže nikto nerátal s tým, že by prišla armáda statných chlapov a náš stôl nám vzala, preto dobre lakovaný a konzervovaný stôl býval po celý rok vonku. Ale kopa ľudí by stôl chcela. SAKRA S TÝM NÁKLADNÝM AUTOM PROSTE TÁ ARMÁDA CHLAPOV PRIŠLA A STOL NÁM UKRADLI.
Čo sme to za ľudia, že ničíme majetok ostatných ľudí, maríme ich o snahu o estetický pozemok, kradneme, a berieme???????? JA asi niesom človek, pretože ja takéto veci nerobím a ani robiť nebudem. (Ja som asi nadčlovek d;-) ) Už sa mi tu ani nechcelo ostať, taký som bol nasraný, ale snáď tu nakoniec ostanem a o týždeň, ak tu budem, dôjde aj celeb a snáš ešte bude zábava.
Už ani nehovorím o prístupe policajtov ku ich povinnostiam k občanom. Platia ich z našich daní a nič z toho nemáme. Mno možno by sa mi aj chcelo napísať, ale začína mi byť v plavkách zima, tak sa pôjdem prezliecť
Ešte dôležitá vec pre tích dvadsať ľudí, čo tento blog sledujú pravidelne, a tiež tích sto plus ľudí, čo budú sledovať nový blog: SŤAHUJEM SA NA http://rachela.33ideason.net, kde už teraz môžete vidieť väčšinu z budúceho dizajnu, a keď sa vrátim z chaty do lEVíC, BUDETE MôCť sledovať ďalši vývoj... Tak pomaly aj vypnem Notebook asi, pokial ešte nepokecam s Borisom...
pridané dňa: 2006-07-02
autor: manweru
komentárov:
Warning: mysql_num_rows(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /3w/nazory.cz/m/manweru/uvod.php on line 26
rubrika: general
Po dlhom čase totálnej neaktivity a ignorácie som opäť hodil pohľad na tento upadajúci výtvor a preto chystám zmeny.
Vyzerá to tak, že sa ma rodičia snažia cez prázdniny čo najviac zamestnať a keďže som aj napriek všetkému úsiliu ešte nedovŕšil 18-ich rokov, musím sa teda podriadiť ich nadradeným plánom. Každopádne si nájdem onedlho pár dní času, keď budem kaprovať doma a uskutčním veťkú premenu blogu.
Hlavným nedostatkom súčasnej verzie je asi to, že keď som ho robil, veril som, že v jednoduchosti je krása. Dnes verím iným trendom, a tak sa zo simple red. sys. verzie 1.2 stane nový RS verzie 2.0 môjho blogu, ktorý za pár dní hádam zmáknem a bude hotový. Dúfam, že nový dizjan blgu, ktorý prednesiem očarí každého (až na celeba, ktorého to neočarí z princípu) a bude sa vám páčiť. Čo asi ostane bude motív vikingskej lode, ktorý je môj obľúbený a nehodlám sa ho len tak ľahko striasť.
Preto sa tešte, kedy si konečne nájdem pár dní voľného času. d:)
pridané dňa: 2006-05-26
autor: manweru
komentárov:
rubrika: general
Už som si zvykol na šialené veci, ktoré sa Japoncom podarí vymyslieť, ale toto ma dostalo.
Predstavte si, že ako sa predáva napríklad minerálka ako akási čistá voda, tak začali Japonci nedávno predávať kyslík v konzervách. Supermarkety sú toho plné a ľudia si kupujú a dýchajú kyslík na počkanie. Je o japoncoch známe, že su trochu šialený, posadnutý Amerikou, Západnou Európou a majú strelené nápady. Ktovie, kedy sa aj u nás objaví prvá konzerva s kyslíkom na jedno použitie a budeme radi aj za ten jeden nádych čerstvého vzduchu
pridané dňa: 2006-05-15
autor: manweru
komentárov:
rubrika: general
Aj ked dnes nemamna podobné veci náladu, cítil som povinnosť aspoň trosicka aktívne sa zúčastniť na jednej reťazovke, ktorá ku mne docupkala od R4d3ka...
Ide jednoducho o to, ze by som mal zverejnit screen mojho prehravaca ked pocuvam hudbu, tak tu ho mate... A idem sa osprchovať, myslím, že dnes štafetu asi nepredám, lebo mám dosť naponahlo, snáď najbližšie ;)
pridané dňa: 2006-05-14
autor: manweru
komentárov:
rubrika: about me
Tak som sa rozhodol ukázat vám svoju slohovú tvorbu - takto som napísal svoj beletrizovaný zivotopis.
Kto by to bol tušil, že rok 1990 bude taký nezaujímavý, dokonca by zopár priamych ľudí povedalo, že nudný. Krajiny pod bývalou sférou vplyvu Sovietskeho zväzu (vraj postkomunistické) sa spamätávali z novoty kapitalizmu a hrôz byrokracie, zatiaľ čo Ázia ešte nepoznala vtáčiu chrípku, len Jackieho Chana a Západná Európa spolu s Amerikou sa oddávali aktivitám z iného súdka. Všetko sa dávalo do pohybu a zároveň všetko ustávalo, no nebol to chaos, bol to predel medzi dvoma érami. Érou, kde som ešte nebol ja a érou kedy som už zapísaný na matričnom úrade v Novej Bani. Tento predel bol neúprosný a neobišiel ani gigantov zo všetkých kútov sveta. Boris Jeľcin sa stal predsedom ruského parlamentu, z väzenia prepustili Nelsona Mandelu, v Poľsku ukončila svoju činnosť komunistická strana, Metallica ďalej upadala, Ján Pavol II. a prezident Bush sa na mňa prišli pozrieť do ČSFR, zomrela Greta Garbo a Irak prepadol Kuvajt. Iba jedna sila prežila môj nástup, a to preto, že so mnou je dodnes spojená. Práve v deň môjho narodenia 1. 6. 1990 pokračovala Kings of Metal Tour americkej true heavy metalovej skupiny Manowar na mieste najbližšom ku nám a to v Hannoveri a možno práve tóny metalovej balady Heart of steel primäli malého Miška preraziť brány tohto sveta.
To som však ešte nepoznal Manowar a nevedel som, že mám srdce z ocele, a tak som v biednom inteligenčnom úpadku a presvedčení, že mám srdce z papiera a vyzerá ako kresba z letákov na valentína prežíval najšťastnejšie obdobie svojho života – škôlku. Onedlho som však spoznal (nie nebol to manowar) prvý zo zákonov betónovej a všetkých iných džunglií, a to, že nič netrvá večne, a že škôlku musel vystriedať nový cirkus – VI. Základná škola na Ulici saratovskej číslo 85 v Leviciach. Môj pobyt na tejto škole trval celé štyri roky a rodičia tvrdia, že som tam dostal základy môjho vzdelania. Mne sa to nepozdáva, ak je to pravda, tak som dodnes sprostý. Jediné zistenie, čo mi základná škola dala bolo to, že papier sa celkom slušne rozkladá, čo mohlo mať neblahé následky na moje papierové srdce. Preto som okrem straty všetkých kamarátov nemal o čo prísť prechodom na Gymnázium Andreja Vrábla, a začatím osemročného štúdia s vytýčeným cieľom – maturita. Pre niekoho je strata kamarátov veľa, ale to nemá srdce z ocele a určite nebol tak bezohľadné a sebavedomé decko ako ja. Ja som vedel, že keď niekto odíde, musí prísť ďalší, kto zastúpi jeho miesto, keďže ľudí je 6 miliárd a všetkých sa ich asi nezbavím, a tak prišli noví priatelia a ja som sa nestaral o starých. Na novej škole som stále viedol starý boj sám so sebou a so svojimi zápornými vlastnosťami a neprestal som hľadať zmysel života. Boj prerastal do vojny a ja som rád bojoval, no je ťažké súperiť s troma súpermi naraz - lenivosťou, bezohľadnosťou a ambicióznosťou. Každopádne už viem, že oceľ je materiál zastaraný a ani ona mi nepomôže zvíťaziť. Počas bojov som sa stretol s mnohými ľuďmi a vecami. Naučil som sa hrať šach, tancovať latino, hrať na zobcovej flaute, nervy a klarinet, pár pádov Tolkienových jazykov, zopár hlavných miest krajín, ktoré v živote nenavštívim a nenávidieť šport. Ak toho nieje dosť, tak pridám programovacie jazyky PHP, Java script a jeden program v C++ a nesmiem zabudnúť na vec dôležitú ako anglický jazyk pre Slováka v Uzbekistane. Touto vecou je poznanie true heavy metalu, ktorý nebol ako metalová hudba, ktorú poznali moje uši do tých čias. Hudba Manowaru mi dodala silu pokračovať ďalej v smiešnom divadle menom život a môžem ďalej hladať zmysel jeho scenára.
Tak už neviem, čo doplniť k môjmu krátkemu životu. Asi len to, že som rád poznal ľudí, ktorých vídavam každý deň, a že budem ďalej bojovať so srdcom z ocele za práva pre seba, lebo ako správny egocentrista si nemôžem dovoliť nechať privilégiá niekomu inému.
pridané dňa: 2006-05-09
autor: manweru
komentárov:
rubrika: about me
V poslednom období chodievame casto s priatelmi von relaxovat malym sportom...
Začína sa tejto tradícii celkom dariť a musím úprimne priznať, že sa u mňa môže tešiť veľkej obľube. Pár krát do týždňa sa na ICQ dohodne me s TnT a Dudom, že by sme mohli ísť von a to bol prípad aj predvčerajšieho voľného dňa
Dohodli sme sa s TnT a celebom, že si zahráme futbal o piatej hodine večer na V. ZŠ v Leviciach... A musím povedať, že sme o zábavu nemali núdzu.
Po pár kopancov od mojho brata a TnT ;)) došiel na miesto určenia aj celeb, ktorý navrhol, aby sme vyzvali na zápas troch chalanov pár metrov od nás a ja debil som v športovom eláne súhlasil, a tak sme sa postavili k provizórnym bránam my štyria (aj môj brat) proti trom faganom, ktorý vyzerali celkom neškodne.
Hneď od začiatku bolo jasné, kto tu má na vrch a kto bude pánom hry. My sme to ako inak neboli, zato ti traja proti nám si z nás robili ujeby, aké že sme lamy, a tak som sa rozhodol psychicky ich zdeptávať. Okrem našej taktiky odkopávania lôpt čo najďalej aby sa súper unavil som mal teda ešte jednu slovnú, a tak keď mi už jeden zo súperov ukázal nepekné gesto, nebolo poxýb, že keď prišli ďalší traja, či s nimi nedáme fight, prejdú naši oponenti na stranu nového nepriateľa.
Moja noha bude ešte dlho spomínať na ten deň, kedy prišla o posledné zdravé bunky hehe. Noví traja boli ešte futbalovo zdatnejši než starí nepriateľ, a tak sme sa po hodinke trápnej hry odobrali domow. Pravda keď som už vystupoval pred bytom z výťahu, zistil som, že som si do riti mobil nechal na trávniku pri škole, a mohol som sa pekne krásne vracať. Kým som ho našiel začalo sa aj stmievať a bol som rád, že žijem, dýcham, cítim pulz
Pointa príbehu nieje takmer žiadna, snáď len toľko, že naďalej platí staré známe: "Športom k trvalej invalidite"...
|
|
design and application by manweru
|
|